Ide o kvietok, ktorý krásne dolaďuje moderné domovy. Niet sa prečo čudovať, že aglaonéma sa postupne stáva veľmi obľúbenou najmä medzi mladými ľuďmi. Nie je náročná na pestovanie, preto ju zvládnu udržať pri živote aj začiatočníci. Pri správnej starostlivosti im bude robiť zelenú radosť veľmi dlho.
Rovnako si začala získavať popularitu aj v kancelárskych priestoroch, kde sa o ňu spoločne starajú celé pracovné tímy. Aj v prípade, že ju občas zabudnú poliať alebo ju, naopak, iniciatívne polejú až priveľmi, by mala aglaonéma v dobrom zdraví prežiť. Je totiž vysoko prispôsobivá a trvácna a ľahko sa adaptuje na nepoznané podmienky.
Obsah
Vzhľad
Rastlinka má hneď niekoľko typických znakov, vďaka ktorým ju aj málo skúsený pestovateľ ľahko spozná. Okrem toho, že je veľmi príjemná na pohľad, podľa čoho dostala aj svoje meno (z gréckeho aglos – nádherný a nema – drôt), má niekoľko rozpoznateľných čŕt.
Má jedinečné listy, na ktorých ostro vynikajú vzory v podobe pruhovaných alebo mierne škvrnitých kresieb. Zároveň má sýtu zelenú farbu, ktorá je doplnená väčšinou sivou, bielou, poprípade nenápadnou ružovou až červenou farbou.
Kopijovité listy s typickým špicatým okrajom vyrastajú veľmi nízko nad zemou, najprv v trsoch, ktoré neskôr zhrubnú a premenia sa na stonku. Napriek tomu dokáže rastlina pri správnej starostlivosti dosiahnuť výšku až 1 meter. Pri pestovaní v izbovom kvetináči a izbových podmienkach sa však jej výška pohybuje len medzi 25 – 30 centimetrami aj so stonkou, samotné listy dosahujú dĺžku 12 – 15 centimetrov. Vo vhodných podmienkach v interiéri by vám mala aglaonéma vytvoriť ročne 5 – 6 nových listov. V niektorých prípadoch stonka preváži list, vlastnou váhou sa priľne k zemi a rastlina pokračuje vo svojom raste plazivým spôsobom.
Kvetu sa môžete dočkať v letných mesiacoch. Vyzerá ako šúľok v akomsi krémovom (prípadne nazeleno zafarbenom) tulci. Podobne ako pri iných izbových rastlinách, ani kvet aglaonémy nie je nijako výrazne aromatický. Plodom sú následne malé oranžovočervené alebo šarlátové bobuľky s malými semenami, ktoré predikujú samoopelenie.
Pôvod
O rýchlosti a efektivite jej adaptácie hovorí aj to, že je u nás veľmi rozšírená napriek tomu, že pochádza z exotickej Ázie. Pôvodne bola populárna najmä na juhu Európy, kde sa dostala vďaka častým obchodným cestám loďou. Jej pôvodným domovom boli prevažne subtropické až tropické oblasti na juhovýchode Ázie, Indonézia a južná Čína. Na našom území si pre svoje krásne lesklé listy a nenáročnú starostlivosť rýchlo získala pozornosť, rozšírila sa po celom kontinente a veľmi rýchlo sa adaptovala.
Druhy
V našich domácnostiach môžete nájsť hneď niekoľko druhov, ktorým sa podobne darí a ich pestovanie sa nijako zásadne nelíši. Najväčší rozdiel medzi nimi je pravdepodobne farba. Botanici rozoznávajú v súčasnosti viac ako 20 druhov tejto rastliny. Dosť sa a seba podobajú a najzásadnejší rozdiel v ich vzhľade je práve vyššie spomínané sfarbenie. Na našom území sa môžete najčastejšie stretnúť s týmito druhmi:
- Aglaonéma červená – inak známa aj ako aglaonéma Kréta, s oranžovými až tmavočervenými fľakmi po okrajoch kožovitých listov. Najmä na spodnej strane vidno výrazné sfarbenie, patrí k vyšším druhom (dorastá do výšky 80 – 90 centimetrov).
- Aglaonéma kučeravá – ojedinele dorastá až do výšky 1 metra (vo vonkajších podmienkach v záhrade), na rozdiel od ostatných druhov však listy pôsobia štíhlejším dojmom. Farebne sa pohybuje v spektre sivých až striebornobielych škvŕn, prevažne na vnútornej strane veľmi pevných listov.
- Aglaonéma premenlivá – druh s najdlhšími listami (dosahujú maximálnu dĺžku až 30 centimetrov). Je nenáročná na svetlo, vystačí si naozaj s minimom a kvitne neskôr ako ostatné druhy (koncom leta, prípadne až začiatkom jesene). Listy majú striebristé sfarbenie.
- Aglaonéma skromná – sa tiež cíti komfortne v tieni. Je najzelenšia zo všetkých (bez výrazných farebných škvŕn). Pri jej pestovaní sa najčastejšie dočkáte bobuľovitých plodov.
- Aglaonéma maľovaná – najfarebnejšia zo všetkých, dala by sa popísať ako trikolóra zelenej, striebornej a odtieňov modrej. Má výrazné kresby po celej ploche elipsovito tvarovaných listov.
Sadenie
Vysadiť by ste ju mali do skutočne kvalitnej pôdy, na ktorú má aglaonéma vysoké nároky. Ideálnou voľbou bude rašelina, prípadne nejaká iná priepustná pôda ľahšieho typu, ktorú s rašelinou zmiešate v polovičnom pomere. Odrezkom sa vynikajúco darí vo vode, je to totiž typ rastliny vhodný aj na hydroponické pestovanie (na báze vody).
Aglaonéma sa v prvých rokoch svojho života (pokiaľ sa o ňu vhodne a s láskou staráte) správa tak trochu ako tínedžer. Rastie rýchlo, doslova expanduje, preto by ste sa mali pripraviť na každoročné presádzanie, respektíve presádzanie v niekoľkomesačných intervaloch. So starnutím sa jej rast spomaľuje a bude nový kvetináč potrebovať možno raz za 2 alebo 3 roky, vždy na jar.
Pestovanie (svetlo, zemina, polievanie)
Aj keď patrí k tým menej náročným zeleným spolubývajúcim, môžete urobiť maximum pre to, aby sa jej u vás doma páčilo. Vyberte predovšetkým vhodné miesto. Bude sa jej páčiť v tieni a polotieni, chrániť by ste ju definitívne mali pred priamym slnečným žiarením, ktoré jej môže ľahko spáliť listy.
Vždy sa zamyslite nad tým, z akého prostredia rastlina pôvodne pochádza a skúste jej vytvoriť podobné podmienky. Áno, tušíte správne, na základe jej pôvodu sa aglaonéme môže u vás doma vynikajúco dariť napríklad aj v tmavšej a vlhšej kúpeľni s malým oknom (ideálna vlhkosť pre ňu je asi 50 – 60 %).
Potrebuje teplo (od 20 do 25 °C, v zime okolo 15 °C) a škodí jej prievan. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktoré sa u nás aglaonéma pestuje takmer výhradne v bytových a kancelárskych priestoroch, nie vonku.
Nielen vlhkosť vzduchu, ale aj to, aké percento vlhkosti je v pôde je pre rastliny esenciálne. Pri aglaonéme treba myslieť na to, že potrebuje pravidelnú zálievku, ale až v momente, keď jej substrát vyschne. Pri pestovaní tohto kvietku je naozaj dôležité myslieť aj na dostatočne veľké drenážne otvory na spodnej časti kvetináča, ktorými bude odtekať prebytočná voda z hliny.
Hnojenie
Intervaly hnojenia závisia od rýchlosti rastu. Vo vegetačnom období je ideálom dopriať jej vhodné hnojivo približne raz za dva týždne, po jeho skončení sa táto doba predlžuje na 4 – 6 týždňov. A čo rozumieme pod vhodným hnojivom? Kvalitné tekuté hnojivo, ktoré budete aplikovať vo forme bežnej zálievky zmiešanej s vodou.
Strihanie
Ak si chcete zasadiť viac kvetov aglaonémy, použite ostré nožnice alebo nôž vyhradené na tento účel. Nájdite uzol lístkov, ktorý sa nachádza v spodnej časti rastliny. Rýchlym a čistým rezom odstrihnite list čo najbližšie pri zemine tam, kde sa rastlinný uzol trošku vydúva.
Rozmnožovanie
Nečudovali by sme sa. Aglaonéma je skutočne krásna a na pestovanie jednoduchá rastlina, ktorá sa vám odvďačí skrášlením vášho priestoru. Nie je náročné ju rozmnožiť a darovať ju niekomu, aby aj im robila v domácnosti zelenú radosť.
Stačí ju vybrať z nádoby a oddeliť od seba časti rastliny aj s koreňmi, ktoré zasadíte do nového kvetináča s vhodným substrátom – a hotovo! Rovnako je možné odstrihnúť stonkové vrcholové odrezky alebo odrezky z častí stonky starej rastliny. Zakoreniť ich môžete dať do vlhkého piesku alebo do vody a potom vysadiť do výživnej zeminy.
Dajte si pozor: Aglaonéma má vo svojom zložení aj jedovaté látky v bobuliach, ktoré sú súčasťou kvetov. Dbajte o to, aby ste s nimi zbytočne neprichádzali do kontaktu vy, vaše deti či domáce zvieratá.
Zazimovanie
Aglaonémy nemajú rady chladné počasie. Keď teploty v ich okolí náhodou klesnú pod 10 °C, hrozí im ožltnutie listov. Tieto listy je potrebné odstrániť a rastliny premiestniť na teplejšie miesto s aspoň 15 °C. Nezabúdajte na to, že ani vo vnútri nemá rada prievan, klimatizáciu, vánok zo studeného otvoreného okna, ale ani elektrické ohrievače či radiátory.
Choroby
Čo robiť, ak sa nám zdá, že sa aglaonéme v poslednej dobe až tak nedarí? V prvom rade by ste mali prísť na to, čo jej v danej chvíli škodí.
Žltnúce špičky a okraje listov indikujú príliš suché prostredie. Pravdepodobne potrebujete rastline zvýšiť vlhkosť prostredia a substrátu, v letných dňoch ocení aj sprchovanie alebo kropenie vodou. Za žltou farbou listov môže stáť aj málo hnojiva, výživy v substráte alebo nepríjemný prievan.
Často ju trápia aj hubové plesne (ak trpí hubovou infekciou, pravdepodobne sa nachádza v príliš chladnom prostredí v kombinácii s vlhkosťou). Prejavujú sa veľkými hnedými škvrnami na listoch.
