Slnko, teplo, pohodička. Čo tomu chýba? No predsa útulné miestečko, kde si takéto chvíle môžete vychutnávať naplno. Ak padne voľba na drevenú terasu, určite neoľutujete. Stane miestom, kde strávite množstvo príjemného času relaxom a rozhovormi so svojimi blízkymi. No než si ju začnete užívať, treba ju najskôr zhotoviť.
Možnosti máte len dve – zveriť to do rúk odborníkom (a pripraviť sa na nemalé výdavky), alebo ísť do toho svojpomocne (a pripraviť sa na kus poriadnej makačky). Ak si trúfnete na možnosť číslo dva, máme pre vás niekoľko užitočných tipov.
Ako postaviť drevenú terasu: Príprava
Drevená terasa môže byť skvelou príležitosťou otestovať si svoju zručnosť aj bez veľkých skúseností. Určite ju však nepodceňujte. Úspech tkvie najmä v dôslednej príprave. Tu je niekoľko otázok, na ktoré by ste mali poznať odpoveď skôr, než sa dáte do práce:
Aký zvoliť podklad?
Aby bola terasa stabilná a spoľahlivá, potrebuje pevný podklad. Voľba väčšinou pripadne na kombináciu betónových obrúb a kamennej výplne, napríklad z makadamu, štrku či starej dlažby. Niekedy sa betónuje aj celá plocha, čo umožňuje kotviť drevo priamo do betónu. Treba však pritom myslieť na izoláciu a správne vyspádovanie. Celkom nevhodná je hlina, tráva či piesok. Vlhkosť, ktorá sa v nich drží, terasu postupne zničí.
Ktorá drevina je najvhodnejšia?
Výber dreviny je zásadný. Závisieť bude od neho nie len vzhľad, ale aj trvácnosť terasy, šetriť sa teda veľmi neoplatí. Ani siahnuť hneď po tom najdrahšom dreve však nemusí byť ideálne. Luxusné exotické dreviny sú krásne a žiadané, v našich podnebných podmienkach ale treba počítať s ich častejšou údržbou. Drevo z listnatých stromov (napr. dub, buk) má zase tendenciu pri striedaní teplôt praskať. Spoľahlivou strednou cestou sú európske ihličnany ako termoborovica a smrekovec.
Pozn.: Alternatívne sa používa aj drevoplast. Je takmer bezúdržbový, stojí však pomerne veľa a ak na ňom vzniknú fľaky (napr. z rozliatych nápojov), nebudete sa ich vedieť zbaviť. Teplo, vôňu a pocit prírodného dreva tento materiál tiež určite nenahradí.
Aké široké a hrubé dosky budete potrebovať?
Na terasu treba dva typy dreva: vrchné dosky a nosné hranoly. Panuje medzi nimi určitý vzťah: Čím viac dáte do jedného, tým viac sa vám na druhom vráti. Úzke dosky (cca 90 mm) vás lákajú nízkou cenou. Miniete však pri nich až o tretinu viac hranolov a skrutiek, takže žiadna veľká úspora. Optimálna šírka dosiek je okolo 145 mm, najluxusnejšie dosky bývajú až 190 mm široké.
Pokiaľ ide o hrúbku, na bežnú terasu si obvykle vystačíte aj s 21 mm štandardom. Samozrejme, ak budú dosky hrubšie, na škodu to nebude.
Ako drevené komponenty budete spájať?
Systém prepojenia dosiek je skoro taký dôležitý ako dosky samotné. Klasickým riešením sú skrutky. Voľte kvalitný antikor s odolnosťou najmenej A2 (v blízkosti bazénov radšej A4). Ich vyššia cena vás možno prekvapí, no nesnažte sa silou-mocou šetriť. Až ich budete neskôr musieť povoliť, oceníte, ak sa im nebudú strhávať hlavy.
Okrem skrutiek existujú aj sponové spoje (clipy), ktoré vôbec nevidno. Preferované sú najmä k tvrdým exotickým drevinám. Sú však drahé a niektorí odborníci trochu spochybňujú aj ich trvácnosť.
Materiál a náradie
Pred montážou sa uistite, že máte všetko potrebné. Zoznam bude zhruba nasledovný:
Náradie:
Na prípravu podkladu: rýľ, lopata, krompáč, fúrik na vývoz zeminy (ak ide o veľkú plochu, môže sa hodiť aj minibager)
Na montáž: píla, brúska, vŕtačka, kladivo, skrutky/clipy, skrutkovač (ideálne AKU), meter, kolíky/podložky na vymedzenie špár
Materiál:
podklad podľa vlastného výberu (štrk, makadam, stará dlažba, betón atď.), hranoly (prípadne iný zvolený materiál na podkonštrukciu), pochôdzne dosky, skrutky či clipy, izolačné podložky (ak ide drevo priamo na betón), terasové terče, náterové materiály a laky
Koľko toho nakúpiť?
Pre výpočet množstva materiálu musíte poznať presný rozmer terasy (a×b), rozvrhnutie nosnej konštrukcie a rozmery jednotlivých dosiek. Pripravte si vopred konštrukčný plán, na ktorom si všetko dobre premeriate. Počítajte aj s dilatáciou, teda špárami medzi doskami. Vlhkosť núti drevo pracovať, no ak sa nemá kam posunúť, bude sa zdúvať a krútiť. Každá drevina má svoje vlastné pravidlá pre špárovanie, odporúčania sa líšia aj podľa šírky a hrúbky jednotlivých dosiek. Kým 145 mm teak potrebuje dilatáciu 5 mm, rovnako široký smrekovec vyžaduje až 7 mm.
Pri nákupe materiálu myslite aj na rezervu. Čím kvalitnejšie drevo, tým jej obvykle treba menej. Pod desať percent navyše ale určite nechoďte. Keď budete uprostred stavby musieť dokupovať materiál, bude vás to stáť ďalší čas, energiu aj pohonné hmoty.
Montáž drevenej terasy krok za krokom
Ak už máte úspešne vybratý, vypočítaný aj nakúpený materiál, môžete sa pustiť do realizácie. Začnete podkladom, ktorý treba upraviť podľa zvoleného materiálu, typu konštrukcie, ale aj prirodzených daností prostredia a terénu, kde sa terasa bude nachádzať. Ak sa chystáte betónovať, nezabudnite pre montážou terasy dodržať potrebný čas na dokonalé stuhnutie a usadenie platne. Pri iných typoch podkladov môžete prejsť k stavbe prakticky okamžite.
Ďalší postup je zhruba nasledovný:
1. Montáž podkonštrukcie
Ak nechcete drevo upevňovať priamo na betón, budete potrebovať podkonštrukciu, čiže nosnú základňu, na ktorú budete montovať terasové dosky. Skladá sa z hranolov, spojovacích prvkov, izolantov a komponentov na dorovnanie výškových rozdielov. Hranoly sa odporúča od seba odsádzať zhruba na 30 až 55 centimetrov (závisí to najmä od rozmerov a kvality dosiek, viď vyššie). Kvalitou a trvácnosťou by mali korešpondovať s doskami, aby ste ich nemuseli meniť skôr.
Podkonštrukciu je potrebné najmä dôsledne rozvrhnúť, aby poskytovala oporu rovnomerne a stabilne. Skvelou pomôckou sú moderné terasové terče, ktoré viete výškovo nastaiť a vykryť tak aj tie najmenšie nedostatky podkladu. Sú tiež zárukou správnej cirkulácie vzduchu pod terasou a zvyšujú stabilitu, hranoly sa na ne prichytávajú pomocou roštových držiakov.
2. Montáž terasových dosiek
Keď je konštrukcia na svojom mieste, môžete pristúpiť k osádzaniu pochôdznych dosiek. Toto je zdanlivo najjednoduchšia, ale v praxi najkritickejšia časť celého postupu, kedy záleží na každom milimetri. Dbajte na precízne narezanie dosiek, hrany jemne zabrúste a neuspokojte sa so žiadnymi odchýlkami. Čo je dnes zanedbateľná chybička krásy, môže byť po roku pôsobenia živlov dôvodom na rekonštrukciu.
Skrutky umiestňujte vždy pekne zarovno. Nejde len o estetiku – zvyšuje sa tým aj stabilita. Na šírku dosky vždy patria dve skrutky, tu určite nešetrite. Do tvrdých exotických drevín si otvory vždy predvŕtajte, v prípade klipových úchytov postpujte presne podľa pokynov výrobcu. Rovnomerné špáry vám pomôžu zachovať dilatačné kolíky alebo dištančné podložky.
Túto časť práce vám veľmi uľahčí predpripravený plán pokladania, v ktorom si rozvrhnete smer a postupnosť práce (napr. pozdĺžne smerom od fasády von).
3. Záverečné ošetrenie
Aby vaša terasa vydržala čo najdlhšie a vyzerala stále krásne, nepodceňujte ani záverečné ošetrenie dreva pomocou špeciálnych olejov s obsahom voskov alebo parafínu. Smrekovec sa odporúča olejovať ihneď, s ostatnými drevinami radšej týždeň-dva počkajte, kým sa terasa trochu zjednotí. Olej sa vsiakne hlboko do pórov dreviny a zabráni tak nasakovaniu vlhkosti. Okrem číreho môžete zvoliť aj pigmentovaný, ktorý terase dodá zaujímavý odtieň. V ideálnom prípade naneste rovno dve vrstvy s odstupom aspoň 4 hodín. Vhodné je aj ošetrenie prípravkami s UV filtrom, ktoré chránia drevo pred vplyvom slnečného žiarenia.
Ani to najprecíznejšie ošetrenie, samozrejme, drevo nebude chrániť večne. Počítajte preto aj s pravidelnou údržbou a renováciou vašej terasy, a to najmenej dvakrát ročne (pred a po sezóne). K starostlivosti o terasu patrí aj čistenie. Bežne si vystačíte s kefou a vodou, príležitostne môžete použiť aj vysokotlakový čistič (neprežeňte však intenzitu tlaku!). Po hĺbkovom čistení opäť terasu ošetrite olejom.
Na záver: Drevená terasa svojpomocne – áno, alebo nie?
Tento článok je, samozrejme, len zbežným náčrtom toho, ako pri svojpomocnej stavbe drevenej terasy postupovať, čo všetko si treba premyslieť a na čo sa pripraviť. Od teórie k praxi je však cesta občas dlhá a tŕnistá. Vráťme sa preto na záver ešte raz k základnej otázke: Je naozaj dobrý nápad pustiť sa do svojpomocnej stavby terasy, alebo to radšej nechať na profesionála?
Tu sa na vec treba pozrieť čisto pragmaticky: Ak vám ide pri svojpomocnej stavbe čisto o úsporu, vezmite na vedomie, že sa vám to môže vypomstiť. Ak budete musieť prerábať nepodarky, dokupovať materiál po neúspešných pokusoch alebo kvôli chybám pri stavbe predčasne meniť celú terasu, môže vás to vo výsledku stáť oveľa viac.
Ak však túžite vyskúšať si túto prácu na vlastnú päsť a máte už aspoň základné know-how či dobrého pomocníka, svojpomocná práca na terase vám poskytne nedoceniteľné skúsenosti – a ak to vyjde, môžete ako bonus aj slušne ušetriť. Napokon, v prípade prízemných drevených terás sú riziká súvisiace s prípadnými nedostatkami len materiálne. Tak čo, idete do toho?
